Bdelá kóma - život medzi životom
„Víťazstvo nad sebou samým, je to najväčšie víťazstvo.“ Platón
Každý človek môže pri úraze mozgu, následkom násilia, úrazu, nedostatkom kyslíku, pri otrave, či príčinou tumoru, etc. upadnúť do tzv. bdelej kómy- Coma vigile. K tomuto ťažkému stavu môže dôjsť aj pri poruchách prekrvenia mozgu, pri oživovaní alebo po mozgovej príhode. Tisíce ľudí utrpí ročne traumu lebky a mozgu, srdcový infarkt, mozgovú príhodu. V dôsledku týchto ochorení môžu sa vyvolať ľahké neurologické výpadky u pacientov, ktorí sú pri vedomí, ale aj ťažké komatické stavy, z ktorých sa pacient nepreberie týždne, mesiace, roky, alebo tento stav ukončí jeho život.
Dodnes sa nevie, ako dlho tento stav potrvá a či sa spojenie medzi stredným mozgom a veľkým mozgom raz obnoví. Tento čas „oddychu,“ tzv. Apalický prechodný syndróm môže trvať veľa týždňov, mesiacov alebo aj rokov. Je neskutočne dôležité s rehabilitáciou a s terapiami začať okamžite po stabilizácii pacienta, resp. ako to jeho zdravotný stav dovolí.
V apalickom štádiu môžu nastať poruchy látkovej výmeny, svalov a kĺbov, zníženie imunity, ktoré si vyžadujú intenzívne ošetrovanie. Preto je dôležité polohovanie, výživa a terapia dýchania. Bez dennodennej liečebnej gymnastiky, fyzikálnej terapie, logopédie a individuálnej medikácie môžu nastať ďalšie poškodenia organizmu. Čo najskôr treba začať s aktivačnou opaterou a všetkými formami terapie, stimuláciou nervového systému, rečovým a motorickým dialógom. Dôležitá je spolupráca tímu lekárov, ošetrujúceho personálu, terapeutov s príbuznými pacienta. Čím skôr sa rehabilitácia pacienta začne, tým môže byť úspešnejšia. Ľudia v Apalickom prechodnom syndróme potrebujú všestrannú pomoc a podporu. Sú síce v kóme, majú ale bdelé, otvorené oči, ľudské pocity a cítenie a pohnútky ako aj čas pre bdenie a spánok. Špeciálne, cieľavedome vedené terapie dávajú pacientom v bdelej kóme dobré šance na rehabilitáciu.
Kóma ako katarzné obdobie. Na rozdiel od medicínskeho pochopenia, ktorý definuje kómu ako výpadok vedomia, sa z hľadiska vzťahovej medicíny kóma chápe ako vysoko osobná skúsenosť, vnútorne pochopená zmena a proces zrenia. Kóma nie je deficitne - vegetatívny stav, ale hlboko existenčný a dynamický proces zmeny, v ktorom človek na základe existenčných a dynamických procesov zmien aktívne stiahne do svojej podstaty. V tomto veľmi zraniteľnom stave a extrémnej životnej forme na hranici smrti môže zostať až nedefinovanú dobu. Môže sa prebrať alebo zomrieť. Kóma patrí k ľudskému životu, každý z nás do nej môžeme upadnúť... Mnohí lekári v nich vidia beznádejné prípady. Podľa pravidiel pomoci v prípadoch smrti je pre švajčiarskych a holandských lekárov povolená eutanázia nevyliečiteľne chorých, ku ktorým patria aj nezvratne komatózni, teda ľudia v trvalej kóme. Podobná aktívna pomoc pri umieraní je však zakázaná v Nemecku a v Rakúsku a inde. Eutanázia - toto riešenie je neskutočne diskutabilne....
Bdelá kóma. Ide o vnímanie a akceptovanie týchto ľudí, nie ako ľudí vegetujúcich, medicínskych nepodarkov, ktorých sa spoločnosť môže zbaviť, lebo udržiavať ich pri živote sa neoplatí. Nejedná sa ani o umierajúcich, ani o mozgovo mŕtvych, ale o ťažko chorých – o živú súčasť našej spoločnosti. Ľudia v bdelej kóme potrebujú pre svoj vývoj citeľnú spätnú väzbu, o ich pôsobení na svet aj prostredníctvom telesne blízkeho dialógu s ostatnými ľuďmi.
Pojem bdelá kóma alebo Apalický syndróm vyhovuje približne francúzskemu Coma vigile. Pojmom bdelá kóma, ktorý je zriedkavejší, sa označuje prechodný stav medzi kómou a bdelosťou. Šanca na prežitie človeka v Apalickom syndróme sa začala objavovať až po druhej svetovej vojne vývinom modernej intenzívnej medicíny.
Videl som veľa telesne znetvorených ľudí v bdelej kóme. Veľa ich stuhlo v určitej polohe, v ktorej ležali niekoľko rokov v bolesti a kŕči. Pohľad na neznesiteľné bytie, na stelesnené zanedbanie mi spôsobilo na začiatku mojej práce s komatóznymi ľuďmi veľa bezsenných nocí. Potreboval som nejaký čas, pokým som odmietavé, dokázal nahradiť láskavou náklonnosťou. V rámci projektu na výskum kómy v Oldenburgu sa poukázalo nato, že ľudia v bdelej kóme vykazujú schopnosť spontánne, alebo na základe invekcií spracovať vonkajšie podnety a neurálne stimulácie (covert behavior), vyžarovať zo svojho podvedomia a ich následne synchronizovať.
Rehabilitácia má veľký význam. Prostredníctvom stimulácie počas kómy a skorej rehabilitácie, prostredníctvom dorozumievania sú s pacientom od úplného začiatku. Deväť z desať pacientov sú ušetrení obávanej dlhodobej kómy – perzistentne vegetatívneho štádia. Aby sa bdelá kóma chápala nie ako nedostatok, ale ako ľudská kompetencia a kreatívna schopnosť, sú potrebné interdisciplinárne zistenia a dialógy. Nové interdisciplinárne pochopenie môže byť základom pre postup dialógu s ľuďmi v bdelej kóme.
Zaťažujúca situácia pre rodiny, ktoré sa svojich chorých nevzdávajú, je často unavujúca. O normálnom správaní sa k najťažšie mozgovo postihnutým pacientom sa ešte stále nedá hovoriť.
Odkódovanie telesných prejavov ľudí v bdelej kóme znamená veľkú výzvu pre humánnu medicínu, ktorá rozlišuje ľudské bytie od ostatného bytia. Dať sa do služby ľuďom v bdelej kóme môže znamenať obohatenie zmyslu života človeka, alebo ho môže rovnako zraziť do hlbokých pochybností. Nadej a nesmierna trpezlivosť s takýmito pacientmi je alfou a omegou pri práci lekára - terapeuta a výsledky jeho najväčšou odmenou.
DDr.Ph. Ruzinsky Zoltan Dr.h.c., neuropsychológ a klinický logopéd, Viedeň, člen Colegia Internationale Activitatis Nervosae Superios, Wien
